Kočnerovská praktika č. 5: Poskokov kosťami odmeňuj a pánom sa klaňaj

Autor: Oto Žarnay | 28.1.2020 o 6:28 | Karma článku: 5,34 | Prečítané:  1441x

V čase morálneho rozkladu, keď sa právny štát otriasa v základoch a devalvujú sa samotné piliere demokracie, predstavuje spoločnosť ohrozenie práv každého z nás. Či chceme, alebo nie, ocitli sme sa v kočnerovskej dobe...

Každá doba poznala svojich lokajov, oddaných služobníkov, poskokov, ktorí sa nechali zotročiť z rôznych dôvodov, najčastejšie pre vidinu ľahšieho a bezproblémového prežitia. Neváhali pritom zaprieť vlastnú dôstojnosť, ale aj zradiť svojich blízkych, priateľov, známych. Kočnerovci dobre vedia, že práve na takých jedincov zbavených akejkoľvek sebareflexie a odhodlaných prehodiť cez palubu aj najlepšieho priateľa, je najlepšie spoľahnutie. Stačí im podhodiť trochu viac ako ostatným a ich potreba odvďačiť sa svojim chlebodarcom narastá priamoúmerne s pribúdajúcimi výhodami, ktorých sa im za svoju oddanosť dostáva.

Namiesto bielych vrán čierne ovce

Ani školstvo nie je výnimkou. V každom pedagogickom zbore sa nájdu novodobí posluhovači, pätolizači, ktorí už zabudli na to, ako sa na pedagogickej fakulte učili o morálke a cnostiach budúceho pedagóga. S vysokoškolským diplomom visiacim na stene, tváriac sa pred žiakmi ako najlepší z najlepších, povýšili na piedestál morálky pokrivené hodnoty v podobe pokrytectva, donášačstva, udavačstva, závisti a ohovárania, intrigovania a hľadania špiny na svojich kolegov. Neobávajú sa pritom kritiky ani izolácie v kolektíve, pud sebazáchovy devastujúci ich charakter ich motivuje naďalej robiť všetko pre vlastné uspokojenie a chrániť sa pred hrozbou prepustenia.

Najčastejším spôsobom, ako odmeniť takýchto malých poskokov, je dať im vyššie odmeny. Peniaze sú dôležitým motivačným prostriedkom, obzvlášť v učiteľských kolektívoch, kde sa kvôli nim dokážu viesť aj nenávistné vojny. Odmeny sa síce nezverejňujú, ale informácia, kto koľko dostal, sa vždy nejakým zázračným spôsobom dostane aj medzi ostatných. Potom je už ťažké vysvetľovať, prečo majú niektorí kolegovia o pár desiatok eur viac ako tí druhí. Podozrenie, že ich získali za rôzne protislužby „kočnerovcom“, je o to väčšie, keď ich vidia zakaždým s úsmevom na tvári vchádzať do riaditeľne, či s kytičkou kvetov a bonboniérou k zástupkyni riaditeľa. Keďže odmeny sú nenárokovateľnou zložkou platu, ostatným nezostáva nič iné ako závidieť, poplakať si, prípadne pohundrať si v bezpečí svojich kabinetov. Najradšej by sa na svojich „zaslúžene“ odmenených kolegov vrhli ako supy a vyškriabali im oči, ale dobre vedia, že by nepochodili, pretože sú chránencami „kočnerovcov“.  Tí ich, pokaľ ich budú potrebovať, vždy podržia.

Rozdeľuj a panuj

Pracovitosť, zodpovednosť a aktívny prístup k práci by sa mali u každého jednotlivca ceniť, pretože na nich je postavená aj celková úroveň školy, no v podmienkach, kde prevažuje poddajnosť a otrocká úslužnosť voči nadriadeným, sa takýmto jedincom nedostáva ničoho, iba ak omrviniek v podobe pár eur navyše.  Zbytočne sa snažia, sú aktívni. Nemajú to správne meno a nepatria k „vyvoleným“. To vedie ešte k väčšej demotivácii a rozbrojom v kolektíve, čo však „kočnerovcom“ vyhovuje, lebo tak môžu ľahšie ovládať a manipulovať svojich zamestnancov.

Tí, ktorí stoja na tej „správnej strane“ barikády, môžu byť práceneschopní kedykoľvek a akokoľvek dlho. Vedia, že ich „kočnerovci“ neprepustia, ani sa im nebudú vyhrážať. Ich priazeň si získali mlčaním a zníženou hranicou tolerancie voči ich prešľapom, prikyvovaním na všetky zmeny a rozhodnutia, s ktorými prišli, nech by boli akokoľvek absurdné. Naopak, aj keď celé týždne nepracujú, pretože sú na PN, môžu sa tešiť z pravidelných odmien či tučného vianočného balíčka plného eurobankoviek, neraz aj dvojnásobne väčšieho než dostanú ich kolegovia. Keďže počas roka veľa chýbali a sú takpovediac finančne podvyživení, je potrebné im pomôcť práve na konci roka, a to zvýšenou peňažnou odmenou. Obdobne to platí aj u tých, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady. Aby nepociťovali finančnú stratu, ich spriaznený nadriadený im to vynahradí v osobnom príplatku.

Aj učiteľ môže byť náš človek

Spriaznenosť sa preukazuje aj v podobe udeľovania voľna, ktoré sa však v systéme neeviduje. Kým iní si musia v prípade, že nemôžu prísť do práce, zobrať tzv. paragrafy alebo dovolenky, pre hopslíkov platia iné pravidlá. Zo školy môžu odísť, kedy chcú. Vyprevadia ich zo slovami „...veď pokojne choďte domov, keď potrebujete...“ A keď chýbajú celý deň, voľno dostanú bez straty dovolenky „...vy si nemusíte vypisovať dovolenku, veď ste náš človek...“

V prípade, že sa dopustia nejakých prešľapov (nechodia na čas do práce alebo do triedy... neprídu robiť dozor na chodbu... neplnia si rôzne povinnosti...), prihliada sa na ich lojalitu a ich previnenia sa tolerujú alebo zľahčujú. To isté platí aj vtedy, keď sa na nich sťažujú rodičia alebo žiaci. Aj napriek racionálne podloženým argumentom obstoja v konfrontácii vždy ako tí, ktorí sa ničoho zlého nedopustili, pretože „kočnerovci“ ich zakaždým podržia. Obhajujú ich, aj keď vo vnútri dobre vedia, že pochybili. Navyše sa im dostáva aj väčšej pomoci pri riešení výchovných problémov so žiakmi. Keď sa príde sťažovať učiteľ z kategórie „bezvýznamný učitelík“ na to, že žiaci boli agresívni, vulgárni alebo inak nevychovateľní, dostane sa mu strohej odpovede „ty si učiteľ a musíš si vedieť poradiť sám“. Ak však príde učiteľ z kategórie „náš človek“ pozorne, chápavo, s uznaním si ho vypočujú a hneď aj problém vyriešia k jeho spokojnosti.

Ani revolúcia, ani evolúcia

Nič však nie je len tak... a zadarmo... Ak chce mať niekto pravidelne vyššie odmeny či iné výhody, musí preukázať svoju lojalitu a byť nápomocný „kočnerovcom“ pri odovzdávaní informácií o svojich kolegoch. Tie sa najlepšie získavajú od žiakov, ale aj od rodičov. Keďže všetci študovali psychológiu na vysokej škole, vedia, ako zo žiakov vytiahnuť informácie o tom, ako ich kolega učí... či chodí na čas do triedy... či pred nimi nekritizuje vedenie školy... či nemá nevhodné reči... Nechýbajú aj dôverné informácie o jeho rodinných pomeroch a minulosti, ale keďže tie sa už získavajú ťažšie, je potrebné do toho zapojiť aj rodičov. Na rodičovských združeniach je na to najlepšia príležitosť, aby sa dozvedeli na svojich kolegov pikantné veci, ktoré budú vedieť, až na to príde ten správny čas, vhodne využiť. Obeťami egoistických záujmov poskokov „kočnerovcov“ sa tak stávajú ich nič netušiaci kolegovia, ktorí v naivnej viere o súdržnosti a jednote kolektívu chodia do práce s iluzórnymi predstavami o tom, ako by sa veci dali pohnúť k lepšiemu, ako by škola mohla napredovať, ako by sa problémy dali riešiť a nie zametať pod koberec. „Kočnerovci“ však nepotrebujú takýchto inovátorov a vrtákov, ktorým prekáža zaužívaný štýl riadenia školy a rokmi zakonzervovaný spôsob existencie (či skôr prežívania). Práve preto majú svojich mopslíkov, vďaka ktorým sa im darí eliminovať možné vplyvy revolučných alebo aspoň evolučných myšlienok. Potenciálnych buditeľov učiteľského kolektívu treba poslať preč zo školy skôr, než napáchajú oveľa väčšie škody, ako si oni sami vedia vo svojich katastrofických scenároch predstaviť.

Lojalitu je treba odmeniť

Verných a oddaných prisluhovačov odmenia zakaždým, keď cítia, že sa situácia vyostruje a ich postavenie je ohrozené. Niektorým lokajom stačia len omrvinky v podobe pár eur navyše na výplatnej páske, iní sú však náročnejší a za „vynútenú“ lojalitu chcú viac. Kreativita „kočnerovcov“ nepozná hraníc. A tak sa z nenápadného kolegu razom stane predseda predmetovej komisie, prípadne aj zástupca riaditeľa. Funkcia prináša nielen vyšší príjem, ale aj spoločenské postavenie v hierarchii vzťahov v učiteľskom kolektíve. Iným zachutia výhody v podobe výhodného nastavenia úväzkov, skorších odchodov z pracoviska, lepších tried, tolerovania porušení pracovného poriadku či vedenia pedagogickej dokumentácie. Kým ich kolegovia musia slúžiť ako dozor na chodbách, oni si v tichosti pijú kávu v kabinete, kým iní musia suplovať, oni si idú niečo nakúpiť do obchodu, kým pre väčšinu sú dvere do riaditeľne permanentne zavreté, pre nich sú stále otvorené. Nemusia učiť siedme hodiny ako ich kolegovia (lebo to tak „náhodou“ nastavil počítač), len zavše aspoň raz v týždni, aby sa nepovedalo a nevznikli okolo toho nejaké dohady... Vďačnou odmenou sú aj služobné cesty do iných miest, alebo rekreačné pobyty s celou rodinou v rámci plaveckých výcvikov v zahraničí. A na lyžiarske zájazdy organizované školou si tiež radi prídu zalyžovať aj so svojimi deťmi. Veď napokon, nejako sa to už finančne zakamufluje...

Mlčanie na poradách, tolerovanie prešľapov vedenia, pasívny prístup pri riešení problémov na škole, hlasovanie proti svojim kolegom, tichá podpora nadriadených – to všetko sú prejavy, ktoré sú výsledkom obojstranne výhodnej dohody medzi „kočnerovcami“ a ich obetnými baránkami, ktorí vďačne prijali osud spiacej riavy v kolektíve. Tí by sa za kus žrádla boli schopní zapredať svoju dušu aj samotnému diablovi. A vyhovárať sa pritom na strach z prepustenia, či obavy pred inými sankciami zo strany vedenia.

Odborový predák ako uspávač hadov

Pre „kočnerovcov“ je veľmi výhodné podchytiť si aj predáka odborov na škole. Vplyv jeho osoby (alebo skôr funkcie) môže zohrať rozhodujúcu úlohu nielen pri snahe zbaviť sa rebelov a vrtákov, ale aj pri potláčaní sebavedomia učiteľského kolektívu. Predseda odborovej organizácie slúži ako tzv. uspávač hadov. Dokáže v pravej chvíli upokojiť nespokojných kolegov v zborovni a vykresliť im ich nadriadených skoro ako svätých, dohovoriť im a presvedčiť ich o potrebe zachovať rozvahu, podporiť školu a vzdať sa prípadne aj finančných nárokov v prospech jej ďalšieho rozkvetu. Nechýba ani potlesk či kytica kvetov darovaná predstaviteľom vedenia školy za ich obetavosť a aktívny prístup pri riešení problémov zamestnancov. A na konci roka, samozrejme, vianočná kolekcia alebo spoločný výlet pod odborárskou vlajkou, platený z peňazí zo sociálneho fondu. Odborári proste vedia upokojiť napätú situáciu, vniesť do života kolektívu viac empatie (nikto nemá viac ako ten druhý, tak sa netráp), dávať nádej (musíš vydržať, raz to určite bude lepšie), pomáhať blížnym (preto im radšej, aby im neublížili, nepovedia, že sa ich chystajú prepustiť), pozerať na svet s optimizmom a nadhľadom (ja nemám problém, tak ani vy ho nemôžete mať), no hlavne pritakávať „kočnerovcom“, robiť im strážnych psov a zámerne udržiavať kolektív v pokore, nevedomosti a otrockej poslušnosti zo strachu z prepustenia.

Nezabúdať aj na tých hore

Rovnaký model správania môžeme pozorovať aj vo vzťahu „kočnerovcov“ k ľuďom vo vyšších funkciách alebo s kontaktmi na správnych miestach. Svoj väčšinou vyrovnaný chrbát sú schopní ohnúť do maximálnej možnej polohy zakaždým, keď z toho môžu mať nejaký prospech. A nejde pritom vždy len o zástupcov zriaďovateľa, ktorí môžu kedykoľvek narobiť na škole vietor v podobe neočakávaných kontrol (tie sú pre „kočnerovcov“ doslova pohromou). Výhodou je mať dobré vzťahy so všetkými. Aj so školskou inšpekciou. Aj s inšpektorátom práce. A nezaškodí mať aj vplyvného človeka na ministerstve školstva. Poslanci v rade školy sú pre „kočnerovcov“ najvďačnejším objektom na podlizovanie sa. Už počas prvého roku vo funkcii si ich dokážu omotať okolo prsta ako had, ktorý sa svoju obeť snaží najskôr oklamať a v najneočakávanejšej chvíli uhryznúť. Nechýbajú pozvania na spoločné stretnutia mimo zasadaní rady školy, pre náročnejších aj lukratívne dovolenky v zahraničí. Slnko, voda a teplo zbližujú. A lacný pobyt v apartmáne rodinných príslušníkov či známych „kočnerovcov“ ešte viac. Vzťahy v rade školy sa tak ešte väčšmi utužia, čo v konečnom dôsledku pomôže hlavne pri nasledujúcich voľbách riaditeľa.

Pred vedúcim odboru školstva alebo inými úradníkmi „kočnerovci“ zvyčajne pociťujú veľký rešpekt, pretože od nich často závisí ich ďalší osud. Preto sa ochotne spolu s inými skladajú na rôzne dary pre svojich chlebodarcov, ktoré nielen potešia, ale hlavne motivujú pri zahladzovaní ich prešľapov. Dôležitým prejavom zavďačenia sa je umiestňovanie rodinných príslušníkov alebo známych zriaďovateľa na škole. „Kočnerovci“ sú vždy nápomocní pri výberovom konaní, v ktorom má uspieť vopred vybratý kandidát odporúčaný vedúcim odboru školstva, starostom či inou vplyvnou osobou. Napokon, reciprocita funguje aj vo vzťahu „kočnerovci“ verzus zriaďovateľ. V opačnom prípade by asi bolo ťažko považovať za náhodu, že na tej istej škole sa ocitnú viacerí rodinní príslušníci vedenia školy, napr. švagor, teta, synovec... Rovnako aj pri uprednostňovaní im spriaznených firiem vykonávajúcich rekonštrukčné práce na škole. Až vtedy môžu konečne pokojne spávať, so zárukou, že im kontrola zo strany zriaďovateľa počas piatich rokov vykonávania ich riaditeľského mandátu už hroziť nebude (a aj keby, tak nič nezistí).

Správne telefónne číslo použité v správny čas dokáže urobiť zázraky. O tom by „kočnerovci“ vedeli veľa rozprávať, najmä po tom, ako pracovníci inšpektorátu práce alebo školskej inšpekcie dopijú v ich kancelárii starostlivo pripravenú kávu a pobavia sa na najnovších vtipoch, ktoré im porozpráva zástupkyňa školy, pretože jej tentoraz pripadla povinnosť ujať sa hostí a zlepšiť im náladu.

Ak sa riaditeľ školy vzorne a hlavne dlhodobo klania svojmu nadriadenému, napr. starostovi, na konci roka ho môže príjemne prekvapiť nečakaná vianočná odmena, zavše aj vo výške 5 000 eur. Ostatní zamestnanci sa musia uspokojiť s niekoľkými eurami navyše, alebo si radšej našetriť na vianočné darčeky. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fotka ako dôkaz. Pellegrini informuje o zdravotnom stave cez facebook, Fico o srdci mlčal

Pellegrini verí, že by sa mohol v utorok vrátiť k povinnostiam

Porota uznala Weinsteina za vinného zo znásilnenia

Producentovi hrozí 25 rokov väzenia.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ak Smer nevíťazí, neexistuje

Premiérska strana sa tvári, že je všetko v poriadku.


Už ste čítali?