Kočnerovské praktiky v našom školstve. Praktika č. 1: Vytvor sieť kontaktov

Autor: Oto Žarnay | 30.10.2019 o 7:16 | (upravené 30.10.2019 o 23:27) Karma článku: 6,68 | Prečítané:  2644x

V čase morálneho rozkladu, keď sa slovenské súdnictvo otriasa v základoch a devalvujú sa samotné piliere demokracie, predstavuje spoločnosť ohrozenie práv každého z nás. Či chceme, alebo nie, ocitli sme sa v kočnerovskej dobe...

V súčasnosti sa veľa píše a diskutuje o kočnerovských praktikách v rôznych oblastiach našej spoločnosti, hlavne v súdnictve a prokuratúre. Tento prepracovaný model ovplyvňovania iných, postupného získavania vplyvu a nadvlády nad ich životmi a prácou, sústreďovania moci do vlastných rúk, autokratického rozhodovania, ovládnutia priestoru a diktovania podmienok ostatným má svoje uplatnenie aj v školstve. Preto sa v sérii blogov o „kočnerovských“ praktikách v slovenskom školstve pokúsim objasniť ich skryté formy a dôsledky.

Školy, kde riaditelia pôsobia vo funkcii dvadsať či tridsať rokov, nie sú na Slovensku ojedinelým javom. V takomto mikropriestore sa za tie roky vybudovali akési štáty v štáte. Väčšinou za pomoci svojich zástupcov vo vedení a rade školy si  „kočnerovci“ v školstve podchytia temer každého a bez väčších problémov sa vďaka informáciám od donášajúcich podriadených, opore svojich mecenášov v samospráve a iným dômyselne vytvoreným chápadlám, dokážu udržať pri moci celé roky. Dômyselne spriadajú pavučinu kontaktov, v ktorej postupne uviaznu všetci ich známi, bez ohľadu na spoločenské postavenie, výšku platu či osobnostné kvality. Keďže ani ich samotná existencia nie je vopred úplne jasná, väčšinou sa obmedzuje na 5-ročné funkčné obdobie, je pre nich prioritou udržať si dobré vzťahy so zriaďovateľom, najlepšie starostom a v prípade mesta s vedúcim odboru školstva. Práve od nich totiž môžu očakávať, že sa v rozhodujúcej chvíli, keď sa im pomery na škole začnú vymykať spod kontroly, postavia na ich stranu a budú im kryť chrbát. Samozrejme, tak aby na nich nepadol tieň podozrenia, že sú voči sťažujúcim sa učiteľom zaujatí a že riaditeľa školy chránia. Keďže lojalita je obojstrannou záležitosťou, riaditeľ školy im na oplátku zabezpečí nejaké to miesto pre rodinného príslušníka či dobrého známeho, ponúkne priestory školy na súkromné akcie alebo na rekonštrukciu im spriazneným firmám, ktoré zázračne vyhrali vo verejnom obstarávaní. Vďaka tejto vzájomnej, ťažko odhaliteľnej podpore dokážu spolu fungovať aj celé roky, pričom stupeň ich vzájomnej spriaznenosti zavisí od toho, koľko informácií má jeden na  druhého a ako by ich v prípade potreby vedel použiť. 

Na zamedzenie vzniku živnej pôdy opozičných nálad na škole, „radikalizáciu“ vzťahov v kolektíve, ktorý by mohol voči vedeniu zaujať iný než zaužívaný pasívny postoj, potlačenie akéhokoľvek odporu už v jeho zárodku, je dôležité, aby si „kočnerovci“ podchytili aj rodičov v rodičovskej rade, ale hlavne v rade školy. Ťažia pritom z ich strachu, keďže dobre vedia, že žiaden rodič nepôjde do konfliktu s riaditeľom školy, na ktorej študuje jeho dieťa. Rodičia, obávajúc sa následkov z možnej pomsty niektorých lojálnych pedagógov v podobe zhoršených známok či iných sofistikovaných trestov, ktoré by sa po prejavenom názore spustili ako lavína na ich deti, radšej súhlasne prikývnu na všetko, s čím riaditeľ školy vyrukuje. A to je začiatok konca demokracie na školách. Nie je však nič výnimočné, ak riaditeľ školy udržiava s niektorými z rodičov v rodičovskej rade či rade školy nadštandardné vzťahy. Nechýbajú ani spoločné večere, posedenia, dovolenky či iné formy blízkeho kontaktu. Cez takto vytvorenú sieť sa ľahšie ovláda a manipuluje, čo si „kočnerovci“ veľmi dobre uvedomujú. Mnohí z rodičov tak v dobrej viere, že pomáhajú škole, netušia, že sa nechali využiť. V duchu hesla "Ja pomôžem tebe, ty mne" sa „kočnerovci“ radi zaväzujú rôznym sponzorom. Na jednej strane od nich získavajú finančné či materiálne dary pre školu, no na druhej strane vedia tieto kontakty využiť aj pre vlastné zámery.

Pre prípad, že by zo strany zamestnancov došlo k sťažnostiam na bossing alebo iné patologické prejavy na pracovisku, je veľmi užitočné podchytiť si aj inšpektorát práce alebo školskú inšpekciu. Stačí správny človek na správnom mieste a sťažnosti končia ako zamietnuté, neopodstatnené, nevyriešené... Kontrola síce formálne na školu príde, ale po chutnej káve v riaditeľni a telefonáte s „naším človekom“ na úrade, ukončí svoju misiu tak, aby sa nič závažné nezistilo. Pre dosiahnutie istoty, že so sťažnosťou už nikto nebude robiť vietor, je dôležité spracovať a získať si aj podporu poslancov v rade školy, ktorí ako delegovaní zástupcovia zriaďovateľa majú dohliadať na „transparentnosť“ v tom najširšom slova zmysle. V konečnom dôsledku sa ich lojalita prejaví počas výberového konania, keď v drvivej väčšine prípadov podporia svojím hlasom dovtedajšieho riaditeľa školy, prípadne iného človeka na základe odporúčania ľudí z pavučiny „kočnerovských“ kontaktov.

Pokračovanie v praktikách nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Laššáková nevie vysvetliť vyše pol milióna za galavečer. Dankovi aj Bugárovi sa to zdá priveľa

Viac zaplatili Košice za Jamiroquai, keď boli hlavným mestom kultúry.

Stĺpček Osmelené

Smrť Violy nie je tragédiou temnej uličky

Kto je vinníkom tohto obludného násilia?

CYNICKÁ OBLUDA

Kočnerova kamoška mudruje o slobode

Kamarátka Kočnera a kolegyňa Kaliho a Maznáka napísala text o slobode. Definícia výrazu chucpe ako lusk!


Už ste čítali?