reklama

Prísne tajné: voľba riaditeľa školy po slovensky

Výber správneho kandidáta na funkciu riaditeľa školy je zárukou na progresívne smerovanie školy. Preto je dôležité, aby výberové konania prebiehali transparentne a motivovali kandidátov zúčastňovať sa na nich. Realita je však iná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

(Ne)demokratická rada školy

Každých päť rokov prebehne na základných a stredných školách na Slovensku výberové konanie na funkciu riaditeľa školy. Demokratický výdobytok, ktorý mal po rokoch totalitného systému a menovania riaditeľa do funkcie jeho nadriadeným priniesť transparentnosť a vyššiu mieru objektívnosti pri posudzovaní morálnych ako aj profesionálnych a odborných predpokladov kandidátov na túto dôležitú pozíciu. Zodpovednosť za transparentný výber toho najlepšieho kandidáta zostala na pleciach rady školy, ako samosprávneho orgánu (s oklieštenými právomocami) zloženej zo zástupcov rodičov, pedagógov, zriaďovateľa, nepedagogických zamestnancov a na stredných školách dokonca aj žiakov. Na prvý pohľad úžasný príklad, ako to v demokratickej spoločnosti môže fungovať. Rada školy je zriadená zákonom, má svoj štatút, sú v nej zastúpené všetky zložky podieľajúce sa na činnosti školy, jej členovia môžu diskutovať, polemizovať (závisí od odvahy toho ktorého člena), navrhovať optimálne riešenia (ale len v súlade s predstavami riaditeľa)... Ba dokonca aj ten žiak si môže povedať, čo má na srdci (tu by sa však pre istotu žiadala akási forma žiackej imunity).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie, nechcem dehonestovať postavenie rady školy, pri súčasnom stave, v akom sa školstvo a demokratické procesy v ňom nachádzajú, je rada školy zrejme jedinou inštitúciou, ktorá môže z pozície svojej funkcie aj podávať podnety na prokuratúru, pokiaľ zistí, že riaditeľ školy pochybil, môže komunikovať so zriaďovateľom (ktorý má však vždy právo veta pri voľbe riaditeľa), môže istým spôsobom kontrolovať hospodárenie školy a ako samosprávny orgán reprezentovať školu navonok i dovnútra. Bolo by však zaujímavé sledovať, ako sa jej postavenie a právomoci skutočne premietajú do praxe. Pretože reálny stav uskutočňovania demokracie je často iný než to, čo je na papieri. Zostáva len veriť, že na väčšine škôl rada školy plní funkcie, ktoré jej vyplývajú zo zákona a nie je len formálnou inštitúciou. Pretože, paradoxne, z rôznych kútov Slovenska neustále pribúdajú sťažností voči jej nečinnosti, formálnosti, pochybnosti o jej objektívnosti, podozrenia zo zámerného dosadzovania jej členov lojálnych voči riaditeľovi školy, svedectvá o povrchnosti v prístupe k problémom pedagógov a nepedagogických zamestnancov, zinscenovaných výberových konaniach, kde je o víťazovi rozhodnuté ešte pred samotným vypočutím kandidátov...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nevyskúšaš, nevieš. Vyskúšaš, vyhodia ťa.

Apropo, výberové konania. Zastavme sa pri tomto demokratickom procese. Každý, kto spĺňa kvalifikačné, odborné a morálne predpoklady, sa môže prihlásiť do výberového konania na funkciu riaditeľa školy. Ak by ste očakávali, že sa na takéto miesta budú kandidáti hlásiť v húfoch, mýlite sa. Nezriedka sa do výberového konania prihlási jeden uchádzač, väčšinou súčasný riaditeľ školy. Ak sa prihlásia dvaja či nebodaj traja, je to úspech (a začína to byť podozrivé). Príčiny nezáujmu o stoličku riaditeľa môžu byť rôzne. Nuž, je pravda, že riaditeľ školy nezarába ako manažér firmy a aj rozdiel medzi jeho platom a platmi učiteľov nie je až taký výrazný. Pravda je však aj to, že mnohých záujemcov odradí kandidovať už len skutočnosť, že vedia, ako to na danej škole chodí, koho má riaditeľ v rade školy podchyteného a že šance na víťazstvo sú mizivé. Hovorí sa, dôležité nie je vyhrať, ale zúčastniť sa. To však v tomto prípade až tak veľmi neplatí. Dôkazom toho je aj prípad zástupkyne školy, ktorá sa odvážila konkurovať riaditeľovi a zúčastnila sa výberového konania, po ktorom ju jej šéf (už ako čerstvý víťaz) prepustil. Rovnako tak odstrašujúco pôsobia príklady radových učiteľov, ktorí sa rozhodli zariskovať a postavili sa ako protikandidáti svojmu riaditeľovi, no po tom, čo vo voľbách neuspeli, museli čeliť bossingu a napokon odísť zo školy. V tomto prípade sa ich nezastala ani rada školy ako „majestát demokracie“ na školách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Demokracia za zatvorenými dverami

Zrejme, aby výberový proces na funkciu riaditeľa pôsobil ešte „váženejšie“, uskutočňuje sa za zatvorenými dverami. Zákon síce hovorí, že voľba riaditeľa školy je tajná, ale to neznamená automaticky to, že pri vypočutí kandidátov nemôže byť prítomný nikto okrem výberovej komisie. Tajný je iba samotný akt voľby – členovia rady školy môžu v tajnom hlasovaní vyjadriť svoj názor a do volebnej urny vhodiť lístok s menom kandidáta, ktorého si vybrali.

Zákon teda nehovorí nič o tom, že by sa na výberovom procese nemohli zúčastňovať aj osoby, ktoré nie sú členmi výberovej komisie. Pýtate sa, čo by tam mali robiť? No hlavne vypočuť si prednesené koncepcie rozvoja školy, s ktorými jednotliví kandidáti predstupujú pred výberovú komisiu. A možno aj položiť zopár otázok uchádzačom. A prečo? Lebo sa to týka ich školy. Tak učitelia ako aj rodičia či žiaci majú právo vidieť a vypočuť si tých, ktorí chcú ďalších päť rokov riadiť život ich školy, pedagogického kolektívu, žiactva. A prítomnosť zástupcov verejnosti na výberovom procese by jednoznačne pôsobila ako prvok verejnej kontroly, výberová komisia (rada školy) by si dávala oveľa väčší pozor na to, ktorého kandidáta vyberie, nemohla by len tak ľahko kamuflovať priebeh volieb a celý proces volieb by sa stal transparentnejším a objektívnejším.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri súčasnom nastavení výberového konania platí staré dobre známe krédo „o nás, bez nás“. Celý priebeh výberového procesu sa uskutočňuje v prísnom režime utajenia, aspoň čo sa týka mien kandidátov a ich verejného vypočutia. Keďže zákon jasne nehovorí, že výberové konania sú verejné alebo neverejné, školy si ho vysvetľujú po svojom (s odporúčaním ministerstva vnútra a školskej inšpekcie). Tvrdošijne zastávajú názor, že prítomnosť cudzích osôb by mohla ohroziť priebeh volieb a ich výsledky, pretože by niektorý z uchádzačov mohol namietať, že boli zverejnené súkromné informácie o jeho osobe a porušené právo na ochranu jeho osobnosti.

A tak môžete klopať, koľko len chcete, nepustia vás dovnútra. Môžete sa odvolávať na nejasnosť zákona, na to, že si chcete len vypočuť, ako kandidáti predstavia svoje koncepcie rozvoja školy... všetko márne. Ani mňa nechceli pustiť, ani ako občana, ani ako poslanca Národnej rady SR. Ako v americkom filme TOP SECRET.

Je však zvláštne, že k obdobnému stavu nedochádza v prípade voľby riaditeľov mestských podnikov, riaditeľa RTVS, sudcov a pod. Vtedy sa účasť verejnosti na verejnom vypočutí kandidátov nepovažuje za ohrozenie ich práva na ochranu osobnosti ani spochybnenie demokratického ducha volieb. Takto sme sa ocitli v paradoxnej situácii, že voľba riaditeľov škôl je tajnejšia ako voľba ktorýchkoľvek iných vedúcich zamestnancov. A pedagógovia, rodičia, žiaci môžu len dúfať, že výberová komisia vybrala naozaj toho najlepšieho kandidáta, buď v staronovom šate, alebo nového, bez toho, aby dostali možnosť vypočuť si jeho koncepciu školy ešte predtým, než sa po prvýkrát postaví v zborovni za riaditeľský stôl a oznámi im strohú vetu: „Som váš nový riaditeľ.“

Výberové konanie ako verejné vypočutie

Preto som ako poslanec NR SR inicioval návrh novely zákona 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

Cieľom tejto novely je jednoznačne vymedziť podmienky vyhlásenia a konania výberových konaní na funkciu riaditeľa školy a zaviesť princíp verejnosti do vypočutia jednotlivých kandidátov na funkciu riaditeľa školy a posilniť tak demokratické procesy.

Vzhľadom na uvedený právny stav, ale i vzhľadom na dôležitosť funkcie riaditeľa školy z hľadiska komunity i výkonu prenesenej štátnej správy som považoval za dôležité dať veci na správnu mieru a explicitne uviesť vypočutie kandidátov na funkciu riaditeľa školy za verejné. Verejnosť ako kontrolný a zároveň i priamo dotknutý prvok by mala byť vnímaná pozitívne. Účasť verejnosti na verejnom vypočutí kandidátov, okrem vytvorenia si úsudku o jednotlivých kandidátoch, ich schopnostiach a zručnostiach, je zárukou aj predchádzania diskriminačného posudzovania a neštandardných postupov výberovej komisie, ako aj predchádzaniu plagiátorstva pri predkladaní návrhov rozvoja školy alebo školského zariadenia jednotlivými kandidátmi. Zároveň je však aj demokratickým prvkom, ktorý posilňuje zainteresovanosť členov komunity na jej živote a riadení na lokálnej úrovni.

Oto Žarnay

Oto Žarnay

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som spoluzakladateľom politickej strany SPOLU-občianska demokracia a predsedom Etickej komisie tejto strany. V rokoch 2016 - 2020 som bol poslancom NR SR. Predtým som 17 rokov pracoval ako stredoškolský učiteľ. Po tom, ako som vo funkcii predsedu rady školy verejne poukázal na netransparentné nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami na škole, som bol prepustený. Venujem sa hlavne školstvu, právam a ochrane zamestnancov pred bossingom a mobbingom, boju proti netransparentnosti a korupcii. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu