Aj učitelia chcú transparentné výberové konania

Autor: Oto Žarnay | 20.12.2017 o 9:22 | (upravené 20.12.2017 o 9:50) Karma článku: 2,04 | Prečítané:  1030x

Prijímanie pedagogických a odborných zamestnancov na pracovné pozície v školách a školských zariadeniach definuje v súčasnosti neprehľadnosť. Neexistujú presne stanovené rámcové pravidlá, ako má postupovať riaditeľ každej školy.

Poviete si, veď kto by už dnes chcel ísť učiť... Nuž, Slovensko, to nie je len Bratislava a jej okolie, kde riaditelia škôl majú opačný problém, a to pokryť voľné pracovné miesta skúsenými (i menej skúsenými) pedagógmi. Slovensko, to je aj Zemplín, Spiš, Šariš, Kysuce, Orava... kraje, kde sa na jedno voľné miesto pedagóga či odborného pracovníka hlási rádovo niekoľko desiatok uchádzačov. V týchto krajoch, kde je veľká nezamestnanosť, je práca za katedrou stále lukratívnym povolaním. Prečo týmto ľuďom nedať aspoň šancu preukázať svoje kvality a schopnosti, právo na objektívne posúdenie ich pedagogických zručností?

Na ilustráciu dlhodobého problému vyberám reálne skúsenosti dvoch mojich kolegýň – učiteliek (mená sú naschvál zmenené, ostatné údaje sú skutočné).

Príklad 1: Keď ani skúsenosti nestačia

Ako jeden z mnohých príkladov môžem uviesť prípad vysokokvalifikovanej učiteľky primárneho vzdelávania Jarmily. Pre chorobu matky opustila Bratislavu, v ktorej pôsobila a odišla do Prešovského kraja. Tam sa jej za tri roky podávania žiadostí o prijatie do zamestnania podarilo zastupovať cca pol roka na jednej základnej škole vo vzdialenejšej obci a v susednom Košickom kraji si našla miesto na súkromnej základnej škole, no do 2,5 hodiny dochádzania ráno a rovnaký čas popoludní ju napokon donútil vzdať sa tohto miesta. A tak Jarmile nezostalo nič iné, ako vrátiť sa späť do Bratislavy a chorú matku zabezpečiť inak. 

Príklad 2: nevieme – nechceme - nedá sa - nezáujem

Rovnako absurdne pôsobí prípad učiteľky Jany z Košického kraja. Po rade neúspešných pokusov zamestnať sa v školstve, ignorovania zo strany riaditeľov, ktorí ju napriek tomu, že spĺňala aprobačné a kvalifikačné požiadavky, ani nepozvali na pohovor (hoci oznam o voľnom pracovnom mieste bol zverejnený), sa rozhodla konať. Jana podala sťažnosť na ministerstvo školstva. Odtiaľ jej poslali odpoveď, aby sa obrátila na zriaďovateľa a na stránku protikorupčného úradu (ak má nejaký konkrétny dôkaz o tom, že došlo k protekčnému správaniu pri výberovom konaní). Z protikorupčného úradu jej podnet vrátili na ministerstvo a z ministerstva jej napokon poslali znovu tú istú odpoveď. Ministerstvo školstva nemá v kompetencii riešiť podobné prípady a neplánuje v tejto oblasti nič robiť.

Pre Jarmilu, Janu a stovky ďalších kvalitných učiteľov, ktorí sa stretli a stretávajú s neférovým výberom, som prišiel s návrhom novely zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.  Jeho základné tézy sa dajú zhrnúť do týchto bodov:

1. Zákon ustanovuje právo pedagogického a odborného zamestnanca na rovné a transparentné podmienky prijímania do zamestnania na základe objektívneho výberového konania.

2. Riaditeľ školy má povinnosť vyhlásiť výberové konanie najmenej 15 pracovných dní pred jeho uskutočnením.

3. Riaditeľovi ukladá povinnosť, v čase vyhlásenia výberového konania, uverejniť aj podmienky konania výberového konania na vybranú pracovnú pozíciu na webovom sídle školy, zriaďovateľa a špecializovaných stránkach určených pre pedagogických  a odborných pracovníkov.

4. Zákon ukotvuje právo zúčastniť sa na výberovom konaní pre všetkých uchádzačov, ktorí riadne a včas podali prihlášku a ktorí spĺňajú požadované kritériá.

5. Zákon stanovuje podmienky pre podávanie písomných prihlášok do výberového konania tak,  že ich uchádzači môžu zasielať spolu s fotokópiou relevantných dokladov na uvedenú adresu školy najneskôr do 5 pracovných dní pred konaním výberového konania, pričom rozhodujúcim je dátum na odtlačku pečiatky prepravcu na zaslanej prihláške.

6. Zákon určuje explicitnú povinnosť riaditeľa školy zabezpečiť dôstojný a nestranný priebeh výberového konania so zabezpečením rovnakých podmienok pre všetkých prihlásených uchádzačov.

7. Zákon stanovuje riaditeľovi školy povinnosť do 3 pracovných dní po ukončení výberového konania písomne oznámiť uchádzačovi výsledok výberového konania spolu s odôvodnením.

8. Zákon obmedzuje povinnosť riaditeľa školy vyhlasovať výberové konanie v prípade, ak je potrebné zabezpečiť výchovno-vzdelávací proces novým zamestnancom na zastupovanie. Zastupovanie však nesmie trvať dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Zamestnanec na zastupovanie môže na jednom pracovisku bez výberového konania pôsobiť maximálne 2 zastupovacie obdobia, to znamená, že môže vykonávať pedagogickú alebo odbornú prácu bez účasti na výberovom konaní celkom 6 mesiacov.

Prečo?

Každý rodič chce, aby jeho dieťa učil čo najlepší učiteľ. Aj vďaka kvalitným učiteľom sa z našich detí stávajú úspešní mladí ľudia pripravení plnohodnotne viesť vlastný život. Kritériom výberu by preto nemalo byť to, že je učiteľ kamarátom riaditeľa, bratrancom vedúceho odboru školstva alebo manželkou spriazneného podnikateľa.  

Akosi málo sa v súčasnosti hovorí a píše o skúsenostiach učiteľov pri hľadaní voľného pracovného miesta. Kým v iných oblastiach verejného života je bežné prijímať nového pracovníka prostredníctvom vypísaného výberového konania, v školstve sme zostali zabetónovaní v postsocialistickom svete. Predovšetkým riaditeľ školy je ten, kto je oprávnený (často subjektívne) rozhodnúť, ktorého uchádzača pozve, resp. nepozve na výberové konanie. Rovnako tak, či neúspešným kandidátom o dané miesto vôbec odpovie. Veď vypísať výberové konanie nie je ani jeho povinnosťou. Stačí, ak na stránke školy alebo zriaďovateľa zverejní oznam o voľnom pracovnom mieste. Ten, kto naň zareaguje a pošle požadovanú dokumentáciu, musí čakať nielen na zázrak, že ho náhodou pozvú na osobný pohovor, ale aj na jednoduchú odpoveď (či už pozitívnu, alebo zamietavú). Takýto prístup je pre človeka, ktorý sa dlhodobo snaží nájsť si voľné miesto v školstve, nielen značne frustrujúci, ale aj diskriminačný, pretože mu neponúka rovnakú šancu preukázať svoje schopnosti, akú dostali iní uchádzači. A to nehovoriac o možnej manipulácii s voľnými pracovnými miestami, keď sa oznam síce formálne zverejní, ale voľné miesto je vopred "predobsadené“ známym, rodinným príslušníkom či kamarátom na vyššom mieste odporúčaným kandidátom. Často sa tiež stáva, že o voľnom mieste sa dozvie len málokto, ak vôbec niekto. O transparentnosti výberového konania sa tak dá prinajmenšom pochybovať. 

Extra práca pre riaditeľov?

Samozrejme, niektorí riaditelia škôl sa zase ohradia, prečo im opäť a znovu pridávame ďalšie povinnosti. Majú ich už teraz nad hlavu a ešte by mali povinne robiť aj výberové konania? No protestovať budú predovšetkým tí, pre ktorých táto súčasť výberového procesu nie je samozrejmosťou. Rovnako, ako je dnes samozrejmosťou výberové konanie na riaditeľa školy dané zákonom, nie vymenovanie riaditeľa školy zriaďovateľom, rovnako tak i výberové konanie pre pedagogických a odborných zamestnancov by sa malo stať reálnou súčasťou demokratických procesov vo verejnej správe, ktorou školstvo s určitosťou je.

Vážim si všetkých riaditeľov, pre ktorých je pozvanie uchádzačov o voľné pracovné miesto samozrejmosťou, rovnako tak aj zaslanie spätnej odpovede v prípade ich neúspechu. Obávam sa však, že takéto správanie, ktoré v sebe nesie všetky znaky objektivity, transparentnosti a korektnosti, je v našich podmienkach len ojedinelým zjavom. A pokiaľ sa to nezmení, budeme stále prešľapovať v zovretí klientelizmu, rodinkárstva, ale hlavne diskriminácie.

Na záver

Frustrovanému uchádzačovi o voľné miesto učiteľa nezostáva nič iné, ako aj naďalej blúdiť chodbami úradu práce či písať početné žiadosti na rôzne školy. Možno si povie, nič to, veď skúsim niekde inde, nepozvali ma  na pohovor, lebo asi našli niekoho lepšieho... No jeho sebaúcta razom klesne, keď mu z danej školy ani neodpovedia. Ako človek im nestál ani za to, aby mu niekoľkými vetami prostredníctvom e-mailu dali vedieť, že voľné miesto obsadili niekým iným. A to sa zopakuje raz, dvakrát, trikrát či nespočetnekrát... Človek s vysokoškolským vzdelaním, odhodlaný pretaviť svoje vedomosti do praxe a postaviť za katedru, je postavený na samý koniec rebríčka spoločenského ocenenia, pretože ho nikto nepotrebuje. Jeho úsilie byť užitočný pre spoločnosť vyšlo nazmar. Isto, neúspech by predsa nemal človeka odrádzať, ale, naopak, pobádať k väčšiemu úsiliu. Ale to sa vonkoncom nedá zovšeobecňovať. Demotivovaný učiteľ bude len s ťažkosťami (keď sa mu raz snáď konečne podarí nájsť si miesto) vychovávať mladých ľudí k sebaúcte a hovoriť im o demokraticky nastavených podmienkach v spoločnosti či o rovnosti šancí pre každého nájsť si zamestnanie.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fotka ako dôkaz. Pellegrini informuje o zdravotnom stave cez facebook, Fico o srdci mlčal

Pellegrini verí, že by sa mohol v utorok vrátiť k povinnostiam

Porota uznala Weinsteina za vinného zo znásilnenia

Producentovi hrozí 25 rokov väzenia.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ak Smer nevíťazí, neexistuje

Premiérska strana sa tvári, že je všetko v poriadku.


Už ste čítali?