Čím ma Matovič (ne)vytočil

Autor: Oto Žarnay | 20.2.2017 o 11:22 | Karma článku: 10,73 | Prečítané:  21534x

Tento názov som si zvolil ako odkaz na jeden článok a ďalšie mediálne výstupy, ktoré nie príliš presne alebo dostatočne vystihujú moje dôvody vystúpenia z klubu OĽaNO. 

Do OĽaNO som vstupoval ako nezávislý kandidát, a keďže je to hnutie a nie strana, členstvo ako také v ňom nejestvuje. A nezávislou osobnosťou s vlastnými názormi a presvedčením som zostal i po odchode z klubu. Aj naďalej chcem presadzovaním ideálov čestnosti, spravodlivosti a slušnosti (na pôde Národnej rady i mimo nej) vo svojom boji pokračovať. Mojím cieľom nebolo vyšplhať sa po cudzom chrbte do politiky a potom z toho profitovať. Miesto na kandidátke som prijal v presvedčení, že ideály, za ktoré hnutie OĽaNO bojovalo, sú aj  súčasťou môjho vnímania sveta a spoločnosti.

Igora Matoviča ako lídra hnutia som si vážil pre jeho odhodlanosť a nepoddajnosť, o čom som sa viackrát vyjadril aj v médiách. A rovnaký postoj som si k nemu zachoval aj po temer roku strávenom v parlamentných laviciach. Je to človek, ktorý sa nenechá zastrašiť a ani odradiť od snahy ísť často tvrdo a nekompromisne za svojím cieľom a bojovať proti korupcii na Slovensku. Nastavovať zrkadlo ľuďom, ktorí sú za ňu zodpovední, odkrývať nové kauzy a aj za cenu útokov a posmeškov na svoju osobu odhaľovať pravdu, v akom mravnom marazme na Slovensku žijeme. Je to priam sizyfovská práca, ktorú odviedol, ale hodná uznania a vďaky.

Keďže ja sám som bol donútený bojovať so štátnymi inštitúciami ovládanými straníckymi papalášmi zo SMER-u, viem, aké je náročné zápasiť s aroganciou moci, často ako s pomyselnými veternými mlynmi. Zvlášť vtedy, keď človek zostáva v úsilí o dosiahnutie spravodlivosti sám a nemá za sebou poslanecký mandát či právnikov, ktorí ho budú chrániť.

Preto som rád, že som sa temer rok mohol spoluzúčastňovať na činnosti klubu OĽaNO a sledovať prácu svojich kolegov, ktorí sa neúnavne púšťali do riešenia často veľmi závažných tém a problémov. A bol to práve Igor Matovič, ktorý dal tomuto klubu pečať nezávislosti, pretože doň prizval ľudí z rôznych oblastí spoločenského života, bez toho, aby si od nich za to niečo nárokoval. Nechal im právo slobodného rozhodovania a vlastnej svojbytnosti, do ničoho ich nenútil. Na zasadnutiach klubu im vždy ponechal priestor na vyjadrenie vlastného názoru. Som presvedčený, že tento model fungovania demokracie, s akým OĽaNO prišlo, je a navždy aj zostane obohatením politickej scény na Slovensku. Nezávislých osobností, ľudí s čistým štítom, charakterných, bez nánosu akýchkoľvek špinavých stôp z minulosti by malo v parlamente pribúdať. Igorov prínos pre slovenskú politiku je nepopierateľný, a to nielen preto, že takýto model spájania nezávislých osobností z radov obyčajných ľudí vytvoril, ale aj pre jeho neúnavnú snahu nastavovať zrkadlo morálne pokrivenému obrazu politiky jedincov, ktorým zachutila moc.

Moja vďaka Igorovi patrí nielen za to, že mi dal príležitosť kandidovať za OĽaNO, ale aj preto, že som vďaka nemu mohol zblízka spoznať odvrátenú tvár vysokej politiky.

Rovnako tak chcem poďakovať všetkým voličom, ktorí dali v parlamentných voľbách hlas OĽaNO a vyjadrili svoju dôveru aj mne, ako jednému z tímu nezávislých osobností, ktorí sme sa zišli na kandidátke.

Človek však po čase môže dospieť aj k iným názorom, než boli jeho pôvodné predstavy, s ktorými do politiky vstupoval. S Igorom Matovičom som nikdy nemal osobný konflikt a ani sme sa nerozišli v hneve či búchaním dverí, ako to býva v takýchto prípadoch zvykom. Myslím si, že Igor od začiatku vedel, že ja som až „príliš nezávislý“ a že bude pre mňa ťažké zvyknúť si na jeho spôsob myslenia či formy a prostriedky presadzovania politických požiadaviek. Napriek tomu sme sa vzájomne tolerovali a rešpektovali. Kolegovia v klube môžu dosvedčiť, že som sa vždy snažil veci vždy jasne pomenovať, aj keď to boli často  citlivé témy.

Časom som ale došiel do štádia, keď som si uvedomil, že moje nazeranie na riešenie problémov či hľadania východísk sa začína príliš vzďaľovať predstavám o stratégii politického zápasu Igora Matoviča. Nezazlievam mu to a ani nevyčítam. V podmienkach, aké sa na Slovensku v posledných rokoch vytvorili, sa zrejme protikorupčný a protestný boj nedá robiť inak. A určite to má aj svoje pozitívne výsledky. Všetkým nám predsa záleží na tom, aby bolo korupcie na Slovensku menej a aby sa rozbujnený stranícky aparát v krajoch nestával neobmedzeným vládcom ostatných. Rovnako tak aj mne. Aj preto som sa po tom, ako ma vyhodili z práce, lebo som poukázal na korupčné praktiky, snažil proti tomuto systému bojovať na vlastnú päsť a bez politického krytia.

Moje rozhodnutie odísť z klubu OĽaNO nebolo vôbec jednoduché. No každý človek je počas života nútený robiť aj radikálne rozhodnutia, a to v súlade so svojimi názormi, hodnotami či cieľmi. Istotne mi mnohí budú teraz hovoriť, že som sklamal, či nadávať mi do zradcov. Ja som sa však iba slobodne rozhodol dať väčšiu šancu ako naplniť cieľ, s ktorým som do politiky šiel. Chcel som pomôcť učiteľom, študentom, chcel som bojovať za pravdu, spravodlivosť a proti arogancii moci... no zásadne spôsobmi a prostriedkami, ktoré neprekročia prah znesiteľnosti a ľudskej znášanlivosti.

Lojalita voči OĽaNO sa nedokazuje tým, či som, alebo nie som formálne jeho členom, ale tým, či sa stotožňujem s ideálmi a hodnotami, ktoré toto hnutie hlása a za ktoré bojuje. A to sa nemení ani mojím vystúpením z klubu. Naďalej budem zástancom myšlienok spravodlivosti a boja proti korupcii, naďalej budem podporovať svojich kolegov z OĽaNO ako aj iných demokraticky zmýšľajúcich poslancov v parlamente. Som a zostanem opozičným poslancom, ktorý bude hlasovať vždy v súlade s vlastným svedomím, ale zároveň s jednoznačným odkazom a postojom voči všetkým, ktorí si pojem demokracia zamenili za zdrap papiera.

K môjmu rozhodnutiu odísť z klubu OĽaNO nepochybne prispelo aj to, že som v ňom očakával väčší priestor i pre liberálnejšie zmýšľajúcich členov a taktiež väčší dôraz na regióny. Nie je to teda určite nič osobné. Pri toľkých vysoko medializovaných vládnych kauzách od začiatku volebného obdobia je pochopiteľné, že regióny a iné mne blízke témy nedostávajú potrebný mediálny priestor.

Mrzí ma, že môj odchod z OĽaNO bol mediálne spracovaný tak, ako by za ním stál nejaký konflikt s Igorom Matovičom. Naopak, vážim si to, že napriek môjmu rozhodnutiu odísť, deklaroval, že dvere do klubu máme aj naďalej otvorené. Ako sa však hovorí, človek môže iba raz vstúpiť do tej istej rieky. To som si neuvedomil, keď som pre TV JOJ povedal, že náš odchod z OĽaNO je len dočasný. Z mojej strany by nebolo čisté a ani férové voči voličom, keby som sa mal na župných voľbách zúčastniť ako nezávislý kandidát a potom neskôr sa opäť vrátiť do klubu OĽaNO. Takéto kalkulovanie či vypočítavosť sú mi cudzie. Človek ale niekedy, a zvlášť po dlhých hodinách rokovania, zle odhadne situáciu a neuvedomí si dosah svojich slov.

Chcel som preto využiť tento priestor a takto verejne sa Igorovi Matovičovi a mojim ďalším kolegom z OĽaNO poďakovať a zároveň dostatočne vysvetliť moje dôvody odchodu z klubu. Naša spolupráca ako opozičných poslancov bude aj naďalej pokračovať a verím, že povedie  k postupnému zavádzaniu zásadných demokratických zmien na Slovensku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V bašte Smeru deti chorľavejú a starším sa cnie za socializmom

Baníci cítia krivdu, keď niekto kritizuje umelé dotovanie Hornonitrianskych baní vládou. Na ťažkú prácu nedajú dopustiť.


Už ste čítali?